Význam dojčenia pre dieťa
Význam dojčenia
Dojčenie je prínosné pre zdravie matiek a detí. Má veľa výhod pre deti a matky v krátkodobom aj dlhodobom horizonte a je potenciálnym ekonomickým a environmentálnym prínosom pre komunity. Dojčenie zlepšuje kvalitu života matiek aj detí a označuje sa ako ,, zlatý štandard‘‘.
Štúdie poukazujú na dôležitosť výhradného a dlhodobého dojčenia pri podpore zdravia s pozitívnymi účinkami v zmysle fyzického, psychologického, sociálneho a hospodárskeho blaha matiek, detí, rodín, komunity a systému zdravotnej starostlivosti.
Výhody dojčenia presahujú ideálne vlastnosti samotného materského mlieka. Komplex výživových, environmentálnych, sociálno-ekonomických, psychologických a genetických interakcií vytvára masívny zoznam výhod dojčenia pre zdravotné výsledky dojčeného dieťaťa a dojčiacej matky.
Vedci zdôrazňujú, že dojčenie je šetrné k životnému prostrediu; pri výrobe a spotrebe nezanecháva ekologickú stopu.
Včasné začatie dojčenia uľahčuje emočné spojenie matky a novorodenca a má pozitívny vplyv na trvanie výhradného dojčenia a začatie dojčenia v prvej hodine života predstavuje základ pre optimálne dojčenie.
Význam dojčenia je spojený so zníženou morbiditou detí . Optimálne dojčenie až do veku 2 rokov má potenciál zabrániť 800 000 úmrtiam detí mladších ako päť rokov ročne. Zásahy, ktoré podporia včasné začatie dojčenia, môžu mať za následok významné zníženie úmrtnosti novorodencov.
Význam dojčenia pre dieťa
Dlhodobé dojčenie má pre zdravie dieťaťa veľa benefitov. Dôkazom toho sú aj odborné štúdie, ktoré dokazujú efekt dojčenia na rôzne aspekty kvality života dojčeného dieťaťa. Dojčené deti majú nižšie riziko infekčných ochorení dýchacích ciest, gastrointestinálneho traktu, redukuje riziko syndrómu náhleho úmrtia novorodenca, podporuje rozvoj imunitného systému a mnoho ďalších. K benefitom patrí aj rozvoj attachmentu medzi matkou a dieťaťom, rozvoj limbického systému, pocitu bezpečia a lepší psychomotorický vývin.
Vývoj mozgu
V longitudinálnej štúdii potenciálneho vplyvu dojčenia na vývoj mozgu potvrdzujú, že dojčenie môže ovplyvňovať načasovanie procesov myelinizácie vo vyvíjajúcom sa detskom mozgu predĺžením vrcholu myelinizácie na neskorší vek. Táto štúdia ukázala, že v rámci frekvenčného rozmedzia, o ktorom sa predpokladá, že je najviac ovplyvnený myelinizáciou (0,1-3Hz), dojčené deti vykazovali skorší vrchol (po šiestich mesiacoch) ako deti kŕmené umelým mliekom (po deviatich mesiacoch) v EEG výkone v tejto skupine.
V súlade so zistením, že dojčenie ovplyvňuje načasovanie myelinizácie mozgu sa zistilo, že u detí dlhodobejšie dojčených sa zvýšil objem mozgu, hrúbka kortikálnej vrstvy a objem bielej hmoty. V štúdiách skúmali dozrievanie bielej hmoty od 10 mesiacov do 4 rokov a zistili pozitívnu koreláciu medzi exkluzívnym dojčením a vývojom bielej hmoty. V tejto štúdii sa uvádza zvýšenie bielej hmoty súvisiacej s dojčením v častiach, ktoré sú zvyčajne rozvinuté neskôr, vrátane frontálnych a temporálnych oblastí. Okrem toho táto štúdia uvádza, že dojčenie bolo spojené s bielou hmotou v oblastiach, ktoré sú zvyčajne spojené s kognitívnymi funkciami vyššieho rádu a sociálno – emocionálnym fungovaním. Dojčené deti tiež vykazovali predĺžené okno vývoja bielej hmoty medzi 16 mesiacmi a 2 rokmi života, čo viedlo k celkovému zvýšeniu myelínu v 2 rokoch na základe EEG. Tieto zistenia potvrdzujú, že dojčenie ovplyvňuje načasovanie a trvanie myelizačných procesov v detstve. Pre porovnanie, dojčatá kŕmené umelým mliekom vykazovali významne pomalší vývoj bielej hmoty medzi 1 a 2 rokmi života a celkový objem mozgu naďalej zostal pod objemom meraným u dojčených detí.
Klinická štúdia zaoberajúca sa kognitívnymi poruchami u detí potvrdila, že iniciácia dojčenia bezprostredne po pôrode zohráva rolu pri znižovaní rizika kognitívnych porúch u detí. Štúdia porovnávala deti vo veku 4 až 11 rokov s diagnostikovaným špecifickou jazykovou poruchou. V štúdii sa potvrdila korelácia medzi zanedbanou včasnou iniciáciou dojčenia hneď po pôrode a rozvojom špecifického kognitívneho poškodenia.
Viac presvedčivých dôkazov týkajúcich sa dojčenia a kognitívnych výsledkov pochádza z randomizovanej štúdie zahŕňajúcej viac než 13 000 rodín. V tejto štúdii boli dlhodobo pozorované deti, ktoré boli výlučne dojčené do šiestich mesiacov života a vykazovali vyššie skóre inteligencie a vyššie akademické schopností vo veku 6,5 roka.
Imunitný systém
Materské mlieko obsahuje všetky proteíny, sacharidy a lipidy, ktoré dieťa potrebuje. Materské mlieko obsahuje aj mnoho enzýmov, imunoglobulínov, bielych krviniek a látok, ktoré predstavujú veľký benefit pre imunitný systém dieťaťa. Látky obsiahnuté v materskom mlieku pomáhajú dieťaťu proti chorobám a značne znižujú riziko, že plne dojčené dieťa bude trpieť otitídou, vracaním, hnačkou, pneumóniou alebo cystitídou. Plne dojčené deti, ktoré ešte nepresiahli prvý rok života sú menej často hospitalizované pre infekty dolných dýchacích ciest.
Prenos protilátok v materskom mlieku a iných imunologických látok môže tiež vysvetliť prečo je u detí, ktoré sú dojčené dlhšie ako šesť mesiacov, menej pravdepodobné, že sa u nich vyvinie akútna leukémia a lymfóm ako u detí kŕmených umelou výživou. Štúdie okrem toho preukázali až 36 % zníženie v prípade rizika náhleho úmrtia dojčiat u plne dojčených dojčiat. Táto štúdia potvrdzuje aj to, že plne riziko obezity v dospelosti je u dojčených deti menej pravdepodobné a sú menej často náchylné na diabetes mellitus I. a II. typu.
Vplyv dojčenia na prevenciu alergií je potvrdený štúdiami, ktoré porovnávajú plne dojčené a nedojčené deti narodené s pozitívnou alergickou rodinnou anamnézou. Deti so zaťaženou rodinnou anamnézou, ktoré boli dojčené mali menšie riziko vzniku alergii na kravské mlieko, atopickej dermatitídy. Napriek tomu, že benefit dlhodobého dojčenia po 6. mesiaci života dieťaťa nie sú potvrdené, je exkluzívne dojčenie odporúčanou prvou voľbou v stravovaní novorodencov a dojčiat.
V ďalšej štúdii bola prevalencia detí kŕmených umelou výživou alebo dojčených iba čiastočne, bola medzi hospitalizovanými významne vyššia v porovnaní s plne dojčenými deťmi v pomere 66 % k 34 %.
Syndróm náhleho úmrtia dojčiat
Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) je vo vyspelých krajinách hlavnou príčinou úmrtia dojčiat od jedného do šiestich mesiacov života. Preukázalo sa, že SIDS súvisí aj s nedostatočným dojčením. Pretože sa vyskytuje omnoho menej často u dojčených detí, predpokladá sa, že dojčenie chráni pred SIDS. Vo výskumoch však nie je špecifikovaná definícia dojčenia, či ide o čiastočné alebo výlučné dojčenie.
Viaceré štúdie preukázali, že dojčenie poskytuje ochranu pred SIDS. Štúdie nerozlišujú medzi priamym dojčením a kŕmením materským mliekom. Metaanalýzou 18 prípadových kontrolných štúdií sa zistilo, že každé dojčenie bolo ochranné, ale ochranný účinok sa zvyšoval so zvýšeným trvaním a exkluzivitou dojčenia. Analýza ôsmich prípadových kontrolných štúdií zistila, že pred ochranným účinkom proti SIDS boli potrebné dva mesiace dojčenia a tento ochranný účinok sa pozoroval pri akomkoľvek množstve dojčenia bez ohľadu na exkluzivitu. Rodičom sa odporúča, aby dojčatá kŕmili materským mliekom čo možno najdlhšie.
Medzinárodná review preukázala, že dojčenie už 2 mesiace znižuje riziko SIDS o polovicu. Čim dlhšie je dieťa dojčené, tým je riziko SIDS nižšie. Zostáva nejasné prečo dojčenie chráni pred SIDS, hoci sa v rôznych vedeckých článkoch uvádza, že možnými mechanizmami účinku sú imunitné prínosy a účinky na spánkové vzorce dojčiat.
Je dokázané, že dojčené deti sa ľahšie a častejšie zobúdzajú než dojčatá kŕmené umelou výživou. Dojčenie má oproti umelej výžive aj imunologické výhody, pretože dodáva imunoglobulíny a cytokíny, ktoré môžu ochrániť dieťa behom vulnerabilného obdobia SIDS, počas ktorého je ich vlastná produkcia IgG nízka a klesá aj hladina imunolglobulínov získaných od matky dieťaťa.
Psychosociálny dopad dojčenia
Vzhľadom na vysokú prevalenciu psychosociálnych problémov u detí, je dôležité skúmať potenciálne ochranné faktory, medzi ktoré patrí aj dojčenie. Štúdie potvrdzujú, že dlhšie trvajúce dojčenie je spojené s lepšou výkonnou funkciou a sociálnymi kompetenciami, s prevenciou sociálnych problémov a lepším celkovým psychosociálnym zdravím.
Počas dojčenia sa výrazne zvyšuje miera vzájomného dotyku, taktilnej stimulácie medzi matkou a dieťaťom, čo má pozitívny vplyv na kognitívny vývin, správanie, sociálnu adaptáciu a psychologický vývin dieťaťa. Kognitívny a psychosociálno vývin dieťaťa môže byť ovplyvnený dojčením, a to buď priamym účinkom špecifických živín v materskom mlieku na vyvíjajúci sa mozog, alebo interakciami medzi matkou a dieťaťom, ktoré sa vyskytujú počas dojčenia. Ďalej hodnotili kognitívny a motorický vývin u detí vo veku 2 a 3 rokov a zistili, že skúsenosti s dojčením boli spojené so zlepšeným kognitívnym vývinom a u detí s predĺženým trvaním exkluzívneho dojčenia sa preukázali lepšie schopnosti riešiť problémy. Štúdie zistili, že u detí je dojčenie spojené so zlepšenou kognitívnou a psycho – sociálnou výkonnosťou.
Napriek osvedčeným výhodam dojčenia, ktoré opodstatňujú snahy podporovať jeho začatie, pokračovanie a exkluzivitu, existujú aj štúdie, ktoré nepotvrdzujú, že dlhšie trvanie výhradného alebo výlučného dojčenia je spojené s lepším psychosociálnym vývojom u detí.