Kontakt koža na kožu

Kontakt koža na kožu

Kontakt s pokožkou (skin-to-skin) je definovaný ako umiestnenie nahého dieťaťa na nahé brucho alebo hrudník matky okamžite alebo menej ako 15 minút po narodení. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča prax kontaktu koža na kožu najmenej jednu hodinu po narodení a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by mali povzbudzovať ženy, aby rozpoznali, kedy sú ich deti pripravené na dojčenie a v prípade potreby im ponúkli pomoc (WHO, 2017).

Spôsob, akým je novorodenec privítaný na svet počas prvých hodín po pôrode môže mať krátkodobé aj dlhodobé následky. Existujú dôkazy, že zdraví donosení novorodenci, ktorým je dopriaty kontakt koža na kožu hneď po pôrode sa adaptujú s väčšou respiračnou, termoregulačnou a glukózovou stabilitou. Výrazne menej pociťujú diskomfort, ktorý je prejavovaný plačom, čo teda poukazuje na zníženú mieru stresu. Matky, ktoré mali možnosť prežiť kontakt koža na kožu s novorodencom, preukazujú väčšiu sebadôveru v starostlivosti o svoje dieťa a dojčia dlhšie, než matky, ktoré kontakt koža na kožu nemali. Kontakt koža na kožu s matkou chráni novorodenca pred dobre zdokumentovanými negatívnymi vplyvmi separácie, podporuje optimálny vývoj mozgu a uľahčuje attachment, ktorý časom podporuje samoreguláciu dieťaťa. Zdraví donosení novorodenci sa rodia s inštinktívnou zručnosťou a motiváciou na dojčenie a sú schopní nájsť prsník a samoprisať sa bez pomoci ak sú v kontakte koža na kožu. Je tu možnosť pozorovať deväť krokov v správaní, ktoré vedú k prvému dojčeniu, zvyčajne do prvej hodiny po narodení. Nemocničné protokoly môžu byť modifikované tak, aby podporovali neprerušovaný kontakt kože na kožu bezprostredne po pôrode vaginálnom ale aj po pôrode cisárskym rezom. Prvá hodina života novorodenca mimo maternice je zvláštnym obdobím, keď sa dieťa prvýkrát stretne s rodičmi a vytvára sa rodina. Toto je celoživotná udalosť, ktorá by nemala byť prerušovaná, pokiaľ dieťa alebo matka nie je nestabilná a nevyžaduje si lekársku pomoc. Je to vzácny čas, ktorý by mal byť ctený a chránený vždy, keď je to možné.

Napriek odporúčaniu na okamžitý, nepretržitý a neprerušovaný kontakt koža na kožu je odlúčenie matiek a dojčiat v mnohých nemocniciach bežné a dojčatá sa často umiestňujú do detských postieľok alebo do výhrevných lôžok.

Suzuki (2013) vo svojej štúdii skúmal vplyv skorého kontaktu koža na kožu na krátkodobé dojčenie 1 mesiac po pôrode u japonských žien. V prieskume bolo zahrnutých 403 primipár, ktoré rodili vaginálne v 37. až 41. týždni gravidity, ktoré plánovali dojčiť. Po pôrode 67,5 % z týchto žien zažili včasný kontakt koža a kožu ešte na pôrodnej sále a 32,5 % včasný kontakt koža na kožu nezažilo. Zásadné rozdiely v pôrodníckej anamnéze medzi týmito dvoma skupinami neboli zistené. Miera výhradného dojčenia 1 mesiac po pôrode u žien po včasnom kontakte koža na kožu bola významne vyššia než u žien bez včasného kontaktu koža na kožu a to o 13,8 %. Záverom výskumu bolo odporučenie podpory včasného kontaktu koža na kožu u žien po vaginálnom pôrode.

V randomizovanej štúdii Thurkal (2012) posudzuje efekt skorého kontaktu koža na kožu v súvislosti s podporou dojčenia a mierou výlučného dojčenia prvých 48 hodín života novorodenca. V štúdii bolo zahrnutých 42 donosených novorodencov, narodených v termíne vaginálnym pôrodom. Porovnávaný bol skorý kontakt koža na kožu hneď po pôrode v opozícií s kontaktom koža na kožu po dvoch hodinách po pôrode. Primárny výsledok výskumu potvrdil benefit podpory skorého kontaktu koža na kožu, ktorý sa hodnotil pomocou modifikovaného nástroja na hodnotenie dojčenia dojčiat Breast-Feeding Assessment Tool (BAT). BAT hodnotí pripravenosť dojčiat na dojčenie, prisatie na prsník, samostatné satie, každé s hodnotou 0-3. Sekundárnym výsledkom bola miera výlučného dojčenia 48 hodín, 6 týždňov po narodení a hladina kortizolu v slinách u detí 6 hodín po narodení. Miera výlučného dojčenia po 48 hodinách a 6 týždňoch po pôrode bola významne vyššia v skupine so skorým kontaktom koža na kožu ako v kontrolnej skupine o 38,1 %.

Včasné začatie dojčenia má celoživotné výhody pre matku a dieťa. Má pozitívny vplyv na trvanie výhradného dojčenia. Preto začatie dojčenia v prvej hodine života predstavuje základ pre optimálne dojčenie.